Kam idú, kam sa tak s rozmazanou tvárou náhlia všetci

ľudia na ulici, neustále pohybujúc rozpaľujúcimi sa chodidlami, aby

im situácia spod nich celkom nezmizla. V miznúcom

slnku, vo vzduchu plnom rozrastajúcich sa signálov sa kde-tu

mihne sotva vnímateľný šepot „Zmilujme sa nad nami.“

Mám byť dokonale viditeľný v každom otvorenom oku

Inej Inteligencie Niečoho Iného ?

Mám byť hrdý na to, že môj vlastný mobil

zaznamenáva a neustále posiela niekam rôzne

nezmyselné údaje a správy o mne ?

A mám ja správnu syntetizujúcu paranoju naladenú na tajné

spracovanie a požieranie všetkých vymykajúcich sa správ ?

Mám si kúpiť vlastnú smrť a udržiavať ju tak

na územiach spotrebnej neutrality a mieru v bezpečnej

vzdialenosti odo mňa ?

Mám sa sám seba veľkolepo mafiánsky podplatiť a získať

tak akú-takú neobmedzenú moc nad sebou ?                      

A mám sa prestať pýtať na stav vlastných vecí, s vecičkou

zľahka nasadenou vlastnou rukou do slabín ?

Mám sa neustále ústretovo usmievať na všetko, čo si ešte

môžem vziať ? Kto má, ten šumí ako zlatý vzduch v prázdnej

fľaši. Mám sa sám hladko oholiť a vykúpať sa v bazéne napustenom

roztokom, v ktorom budem zo všetkých strán dokonale neviditeľný?

Mám začať sekať dobrotu a

oženiť sa s vlastnou duševnou poruchou ? Mám spávať

s ňou, aj keď nijakú dušu nemám ? Mám spasiť

každý svoj holý prst ? Mám sa mať, aj keď nie som

to, čo som ? Môj účet stúpa. Vysoké múry lezú dohora

ako horúčka. Zalej si uši ! Vojna je stále na dosah – ale nikto

ju tak nenazve. Sirény mlčia. Mám stáť v beznádejnom

rade pred prázdnymi kinami plnými suchej tmy

uprostred sĺz, ktoré beznádejne rýchlo miznú priamo pred nami ?

Mám si kúpiť sladko vyhasínajúci spev alebo nenásytne rozkvitajúci

hlad laptopu ? Akty sa dejú všade. Celkom samé. Mám ťa stále

preťahovať očami po krk oblečenú v nepreniknuteľných šatách

nahých sekúnd na zastávkach mestskej dopravy ?

Mám sa ako ťažko dýchateľný prievan silou-mocou

prešmykovať každou možnou škárou za ohradu nekonečnej

rajskej záhrady ? Zhrýzať sa pri tom tichou panikou ?

Sirény mlčia. Šíri sa to. Je to nákazlivé. Na každom rohu

striehnu na nás žoldnieri cudzích lží aj pravdy absolútne

slepých peňazí. Neviditeľná

neomylná ruka trhu nás uprostred križovatky na

prechode pevne drží za ruku, jej dlhý rastúci tieň nás

celkom obnaží. Peniaze

plodia peniaze, tie plodia iné peniaze a tie zase

iné a zase iné – až po tie, ktoré majú uhrančivú moc

všetko ospravedlniť a naplniť.

Môžem mať trochu vedomia ? – pýta sa ešte otázka

ako kameň z mladšej doby kamennej hodená do kalného vzduchu

tesne pred útržkom jačavého zvuku – vo vnútri

hluchotou ohlušených uší sa tvrdo zachveje.

Zaplaví naše suchom prudko vyprahnuté vnútrozemie

obrovský príval spevu dávno stroskotanej sirény ?

Mám ešte uši ?

Štyridsiatim piatim percentám známych kvitnúcich

rastlín hrozí okamžité vyhynutie, božský peľ nervózne

a nezrozumiteľne bzučí. Kam miznú sladké včely ?

A čo oplodní ľudských tvorov, aby jasne žiarili ?

Kto nás to od hlavy po päty pred sebou samými

v zavýjaní nahej správy o nás samých bez milosti vyzlečie ?

Ústie kalných miest do nemých vôd sa blíži.

Premena bez spevu sirén sa v nás začína.

Mám zavýjať a vôbec pri tom nespievať? Ani nepočuť ?

Mám si odlepiť uši dokonale zalepené rednúcim vzduchom

bez zvukov aj bez náznakov, ktoré aktuálnu polohu

môjho nešťastia jednoznačne vyznačia ?

Keď siréna nás rozzvučí zovrieme náš svet v náručí?

Ivan Štrpka (* 1944), básnik, prozaik, esejista, prekladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej poézie uplynulého polstoročia, spoluzakladateľ a člen básnickej skupiny Osamelí bežci (spoločne s I. Laučíkom a P. Repkom). Debutoval v roku 1969 básnickou zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, po nej nasledovalo ďalších 17 zbierok, napríklad Tristan tára (1971), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry: Bábky kratšie o hlavu (1997), Tichá ruka: desať elégií (2006), Fragment (rytierskeho) lesa (2016) či Hermovská chôdza (2022). Je tiež autorom románu Rukojemník (1999), esejistických kníh Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995), Na samý okraj (písania) (2006) a textársky spolupracoval na 12 albumoch Deža Ursinyho.

 332 zobrazení