CHVÍĽA
Prepila sa ma. Osud sa mi, blázon smial.
Od rána úzkosť do ucha mi húdla,
jak svrčok, čo mi na rozlúčku hral,
od rána lial som do bezodného hrdla
všetko, čo tieklo. Všetko. Lial!
Nad ránom s čertom pri mariáši
v modravom dyme blúdiac prázdnej fľaši
lásku som vyznával.
Mesiačik starý cez susedove ploty
do vačku škerí sa mi tu na suchoty.
Dohral som. Hlásim odchod z javiska.
Na čo ešte čakať? Kým siréna zapíska
na nový deň? Ten sa už kdesi za mnou práši.
Prehral som ho čertovi pri mariáši.
október 1951
RÁNO
Havrani, havrani…
(Ponoriť hlavu do brázd)
No pusto šumí podrast,
ako sad zlámaný.
Nad hlavou škriekajú havrani.
Niet strechy, nieto húští.
Ako pštros do piesku v púšti
skrývam si hlavu do dlaní.
Oblaky zvonia, zdá sa mi,
a chcú sa k zemi skloniť.
Zvoniace oblaky nad nami,
kaplnka malá v ich tôni
zažíha svetlá ránami…
Hľa! Svieti, zvoní, zvoní…
17. november 1951
JESEŇ
Ševelí lístie, tichučko šuští,
a tichým spánkom jesene
chrobáky zdriemli si v húští.
Čakajú jar a vzkriesenie.
Je večer, je tma.
Noc po uliciach blúdi,
zvädnuté jablone spia
v záhradách pri domoch ľudí.
Dnes večer, rezko, ako šuhaj mladý,
prišiel k nám vietor do záhrady
na jabĺčka.
Jabĺčok na vetvách holých nieto.
Nadarmo v jeseni zhľadáva leto,
nadarmo, blázon, víri prach,
jak zvonár zvoní na jabloni,
v záhradách
pustota kvitne…
12. 11. 1951
!
Hodiny zastali a čas stojí.
No veci, ktoré nie sú spálené,
po ktorých túžim srdcom svojim,
tak ako divé letia šialene.
Ružu, ktorú si náhodou odhodila,
belavú ružu v rukách medlím.
Nemala vody, bola jej dlhá chvíľa:
zvädla, jak iné ruže zvädli.
Je ráno, večer? … Ráno asi.
Ráno… a láska Tvoja
je láska? Ktovie, neprišla si.
Veci jak divé… (hodiny stoja)…
27. 3. 1952
OBZRETIE
Ty tiež sa nebudeš
večne tešiť kráse.
Tá láska márna, aj život celý,
všetko to bolo fádne.
Veď načo čakať?
Kým zbohom dá ti zase,
kým duša milosrdná
nasýti ti srdce hladné?
Možno že vtedy ostane
len jedna túžba v zachrípnutom hlase:
umrieť a počkať len, kým tvoja hviezda
ti v žltej ruke nevychladne.
1. 12. 1951
Jozef Mihalkovič (* 1935), básnik, prekladateľ, esejista. Vydal básnické zbierky Ľútosť (1962), Zimoviská (1965), Kam sa náhlite (1974), Približné položenie (1978), Plodnosť (1985), Príležitostné básne (1988), 20 básní (2001) a Z nových básní (2006) a knihy prozaických i básnických textov a prekladov Listové tajomstvá (2009) a Listové tajomstvá II (2012). Básne v tomto čísle Romboidu pochádzajú z juvenilného rukopisu, ktorý vznikol v rokoch 1951 – 1952. Autor sa v ňom vyhol socialisticko-realistickej optike, čiastočne pracuje aj so spirituálnymi motívmi a poetologicky má blízko k Mihálikovým prvotinám.
[ĽH1]Má byť malé -n-?
72 zobrazení
